Supermarket zarába na objeme a vlastných značkách, nie na každom výrobku

Supermarket nezarába tak, že by každý výrobok predával s veľkým ziskom. Marža na bežných potravinách je nízka, preto sa obchod spolieha na objem, rýchly obrat tovaru a vlastné značky. Dôležitá je logistika a vyjednávanie s dodávateľmi, nie vzhľad pobočky. Nižšie je prehľad od základných formátov po to, čo z toho môže využiť zákazník aj malý výrobca.

Diskont, supermarket, hypermarket

Diskontné predajne majú menší sortiment, často len niekoľko tisíc položiek, a väčšinu tvoria vlastné značky. Tovar sa predáva priamo z paliet, personál je obmedzený a priestor jednoduchý. Supermarket ponúka širší výber, obsluhované pulty a viac značiek. Hypermarkety pridávajú nepotravinový tovar a väčšiu plochu.

Formáty sa vzájomne približujú. Diskonty pridávajú pekárne a čerstvé pulty, supermarkety zavádzajú lacné vlastné rady. Pre zákazníka je rozdiel najmä v šírke výberu a v tom, koľko času chce stráviť nákupom.

Ako reťazec zarába

Zisk z jedného rožka je malý. Preto je dôležité, koľko ľudí príde a ako rýchlo sa tovar obráti. Rýchlo sa predávajúce položky, ako pečivo či mlieko, priťahujú zákazníkov, kým výrobky s vyššou maržou, napríklad čokoláda pri pokladni alebo doplnky, zvyšujú zisk.

Reťazec zarába aj na vyjednávaní. Veľký objem odberu mu umožňuje dosiahnuť lepšie ceny od dodávateľov. Čím väčší reťazec, tým väčšia vyjednávacia sila a tým vyššia závislosť výrobcov, preto sa pravidlá spolupráce dostávajú aj do pozornosti regulátorov.

Vlastné značky: pre koho sú výhodné

Výrobky pod značkou obchodu často vyrába ten istý výrobca ako značkové produkty, no balí ich pod inou etiketou, alebo ich vyrába podľa špecifikácie obchodu. Zákazník platí menej, obchod má vyššiu maržu, lebo nenesie náklady na reklamu značky.

Kvalita sa líši podľa kategórie. Pri základných surovinách ako múka, cukor či ryža je rozdiel zväčša malý. Pri hotových jedlách alebo kozmetike stojí za to porovnať zloženie. Na etikete hľadajte zložky v poradí podľa množstva, nie podľa dizajnu obalu.

Čo sa deje, kým tovar príde na policu

Tovar putuje od výrobcu do centrálneho skladu a odtiaľ do predajní podľa objednávok. Čerstvé potraviny sa dodávajú denne, trvanlivé raz za niekoľko dní. Systém sleduje predaj v reálnom čase a automaticky navrhuje objednávky, aby polica nezostala prázdna a zároveň sa nehromadil tovar s krátkou trvanlivosťou.

Plytvanie potravinami je ťažký problém. Obchod musí vyhodnotiť, kedy znížiť cenu produktu blízko dátumu spotreby, komu ho darovať a čo recyklovať. Zákazník pomôže, ak tovar s kratšou trvanlivosťou kupuje, keď ho do dvoch dní spotrebuje.

Prečo je obchod usporiadaný práve tak

Základné potraviny, ako pečivo a mlieko, sú často na opačných koncoch predajne, takže zákazník prejde okolo ďalších produktov. Na úrovni očí sú tovary s vyššou maržou, lacnejšie bývajú nižšie. Pri pokladni stojí tovar na impulzívny nákup.

Stačí to vedieť. Nákupný zoznam, nákup po jedle a kontrola ceny za kilogram či liter namiesto ceny za balenie vás ochránia pred väčšinou lákadiel. Akciové ceny porovnávajte s bežnou cenou, nie s tým, čo reklama uvádza ako „pôvodnú“.

Online objednávky a samoobslužné pokladne

Reťazce rozširujú online objednávky s vyzdvihnutím alebo doručením a samoobslužné pokladne. Zákazník ušetrí čas, obchod mzdové náklady. Pri online nákupe skontrolujte náhrady: ak chýba položka, systém ponúkne podobnú a vy rozhodnete, či ju prijmete.

Pri čerstvom tovare, ako ovocie či mäso, kontrolujte kvalitu a dátum spotreby hneď pri prevzatí. Reklamáciu uplatnite okamžite, najlepšie s fotografiou. Pri samoobslužnej pokladni sa vyplatí pozrieť si blok, pretože chybné skenovanie sa stáva a v rade vám nikto nepripomenie nesprávnu cenu.

Čo si z toho môže zobrať zákazník

Predovšetkým jednotkovú cenu. Zákon vyžaduje uvádzať cenu za kilogram alebo liter, aby sa dali porovnať rôzne balenia. Preverte aj dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti: prvý znamená, že potravinu po termíne už nejedzte, druhý, že po jeho uplynutí môže kvalita klesať, ale potravina môže byť ešte bezpečná.

Pri vlastných značkách si všimnite, kto je výrobca uvedený na obale. Často ide o známeho výrobcu a rozdiel v cene je výsledkom nižších nákladov na marketing, nie horšej kvality. Stojí za to to vyskúšať a porovnať vlastným úsudkom, nie podľa obalu.

Reklamáciu môžete uplatniť v predajni. V prípade sporu sa môžete obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá kontroluje označovanie, ceny a kvalitu tovaru.

Čo si z toho môže vziať malý výrobca

Dodávateľ do reťazca potrebuje stabilnú kapacitu, certifikáty kvality, jednotné balenie a ochotu dodržať termíny. Splatnosť faktúr býva dlhšia, preto potrebuje rezervu pre cash flow. Pre malého výrobcu môže byť výhodnejšie začať v regionálnych predajniach alebo u menších predajcov a zvyšovať objem postupne.

Pri zmluve sledujte podmienky vrátenia nepredaného tovaru, príspevky na akcie a sankcie za meškanie. Zákon chráni dodávateľov pred nekalými obchodnými praktikami v potravinovom reťazci, preto si pravidlá overte pred podpisom.

Zdroje

• Slovenská obchodná inšpekcia
• Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky
• Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky