Ochranné pomôcky pre zamestnancov: kto ich platí a ako ich vybrať

Ochranné pracovné pomôcky poskytuje a hradí zamestnávateľ a vyberá ich podľa vyhodnotených rizík na pracovisku, nie podľa ceny. Zamestnanec ich má nosiť a hlásiť poškodenie. Za dobré fungovanie systému zodpovedajú obe strany, no prvý krok robí vždy zamestnávateľ: zistí, aké nebezpečenstvá hrozia, a až potom nakupuje.

Kto ich platí?

Zamestnávateľ ich poskytuje zamestnancom bezplatne, ak sú potrebné z dôvodu rizika. Platí to pre prilby, rukavice, ochranu zraku a sluchu, respirátory aj pracovnú obuv v rizikových prevádzkach. Zamestnanec si nemá hradiť výbavu, ktorú vyžaduje práca. Pravidlá vyplývajú zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, konkrétne podmienky preverte v aktuálnom znení.

Rozlišuje sa ochranná pomôcka a bežný pracovný odev. Pri kancelárii býva iba pracovný odev, pri stavbe či výrobe ochranná pomôcka proti konkrétnemu riziku.

Ako ich vybrať?

Začnite posúdením rizík: padajúce predmety, hluk, prach, chemikálie, rezné nástroje, horúce povrchy, pád z výšky. Ku každému riziku priraďte pomôcku s príslušným označením zhody a triedou ochrany. Tú nájdete na výrobku alebo v návode, napríklad pri respirátoroch, rukaviciach a prilbách.

Pri nákupe sa pýtajte na vlastnosti: ochrana pred čím, aký rozsah teplôt, aká životnosť. Nekupujte najlacnejší variant s pochybným označením, lebo pri úraze nebude plniť svoju funkciu.

Je dôležité, aby pomôcka sedela?

Áno, pomôcka, ktorá tlačí, zahmlieva sa alebo obmedzuje pohyb, sa nenosí. Ľudia ju sundávajú a riziko ostáva. Nechajte zamestnancov vyskúšať viac veľkostí a modelov, najmä pri respirátoroch, okuliaroch a obuvi. Dámske a pánske veľkosti sú odlišné.

Pri respirátoroch sa tvár musí tesne zhodovať a brada alebo fúzy môžu tesnenie narušiť. Poradí školený bezpečnostný technik.

Treba zamestnancov zaškoliť?

Áno. Zamestnanec musí vedieť, na čo pomôcku používa, ako ju nasadiť, skontrolovať a uložiť. Poučenie sa zaznamenáva. Pri zložitejších pomôckach, napríklad pri zachytávačoch pádu alebo dýchacích prístrojoch, sa vyžaduje praktický výcvik.

Poučenie sa opakuje podľa predpisov a vždy po zmene pracoviska, technológie alebo pomôcky. Zápis s podpisom je dôkaz, že zamestnanec bol poučený.

Pomôcky treba aj správne skladovať: respirátory v čistom a suchom obale, rukavice mimo slnka a chemikálií, prilby mimo horúcich miest. Pravidelne čistite okuliare a štíty, aby ste videli aj pri prachu. Vyhnite sa požičiavaniu osobných pomôcok medzi zamestnancami, najmä respirátorov a chráničov sluchu, kvôli hygiene.

Kedy ich vymeniť?

Pomôcky majú obmedzenú životnosť. Prilba po údere, rukavice s dierou, respirátor po zničení alebo zvlhnutí a okuliare s poškriabanými sklami už nechránia. Výrobca uvádza dobu použiteľnosti a spôsob údržby. Pravidelne ich kontrolujte a poškodené vyraďte.

Zamestnávateľ zabezpečí náhradu, aby zamestnanec nemusel pokračovať s nevyhovujúcou výbavou. Evidencia výdaja pomáha plánovať nákup.

Čo ak ju zamestnanec nechce nosiť?

Najprv zistite dôvod. Často ide o nevhodnú veľkosť, teplo alebo nepohodlie. Ak sa to dá vyriešiť inou pomôckou, urobte to. Ak zamestnanec odmieta bez dôvodu, zamestnávateľ musí dbať na dodržiavanie predpisov, pretože zodpovedá za bezpečnosť na pracovisku.

Opakované porušenie pravidiel je dôvod na pracovnoprávne dôsledky. Pred nimi ale zvážte, či systém nie je nastavený zle. Spolupráca a vysvetlenie rizika pôsobia lepšie než pokuty.

Ilustračný príklad: stolárska dielňa

V dielni s piatimi zamestnancami zamestnávateľ vyhodnotí riziká. Pri pílení vzniká hluk a prach, pri brúsení prach a iskry, pri lakovaní výpary. Z toho vyplýva základná výbava: chrániče sluchu, ochranné okuliare, respirátor proti prachu, rukavice na manipuláciu s materiálom a pevná obuv. Pri lakovaní sa pridá respirátor proti organickým výparom a dostatočné vetranie. Každý dostane vlastnú sadu, nastaví sa podľa veľkosti a zapíše sa výdaj. Raz za pol roka sa pomôcky prezrú a vymení sa to, čo je opotrebované. Pri novom zamestnancovi sa poučenie opakuje a vyskúša sa nasadenie respirátora.

Zamestnávateľ zistí, že ľudia najčastejšie snímajú chrániče sluchu pri komunikácii. Zavedie jasné signály rukou a pri stroji označí zónu povinnej ochrany. Jednoduchá zmena zníži riziko poškodenia sluchu a pracovníci ju prijmú.

Mýty, ktoré sa opakujú

Prvý mýtus tvrdí, že ochranné pomôcky stačia na to, aby sa riziko vyriešilo. V skutočnosti sú posledným stupňom ochrany. Najprv sa riziko odstraňuje alebo znižuje technicky, napríklad odsávaním prachu, krytmi strojov a organizáciou práce. Až potom prichádzajú osobné pomôcky.

Druhý mýtus hovorí, že dostatočne skúsený pracovník pomôcku nepotrebuje. Skúsenosť zníži pravdepodobnosť chyby, nie dopad úrazu. Tretí, že jedna pomôcka sa hodí na všetko. Rukavica proti rezu nechráni pred chemikáliou a respirátor proti prachu nezachytí plyny.

Kto kontroluje dodržiavanie

Dozor nad bezpečnosťou práce vykonávajú inšpektoráty práce. Kontrolujú, či zamestnávateľ vyhodnotil riziká, poskytol pomôcky a poučil zamestnancov. Odporúča sa mať k dispozícii dokumentáciu: posúdenie rizík, zoznam pomôcok, záznamy o poučení a o výdaji.

Menšie firmy sa môžu obrátiť na bezpečnostného technika alebo odborne spôsobilú osobu. Poradí s výberom a dokumentáciou.

Zdroje

• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Národný inšpektorát práce